June 2012

Zabíjajúce teplo -_-

21. june 2012 at 15:18 | AA ♥ |  Denníček
Ochhh :( viete aké je príšerné teplo ? Zachvíľu sa zo mňa začne vyparovať už aj krv ! :D
A včerajšok... na ten nezabudnem :(.
Začalo to ako normálny deň...
Ja, kamarátka ( Dada ) a jej frajer sme šli von. Mal ísť aj Marek ( Môj priateľ ), ale nemohol kôli tréningu :(. To je le teraz jedno - potrebujem sa vyrozprávať - šli sme ( Ako väčšinov ) do 3p ( To je taká spoločenská miestnosť u nás v meste ). Bolo mi kus zle, ale predsa to pežijem ni ? :P Tak som sa vzchopila ... Surovo nás z tadiaľ potom vyhodili! Ako keby som nemala občianske práva! Či ľudské, alebo ako sa tomu vraví... :D. A teraz prichádza brutál časť. Ideme si po ceste a ja zgegnem na Dadu, že je mi zle. Vydrbala som sa tam na chodníku... Dali mi napiť sa vody, prešlo ma to. Ideme ďalej, ale že kde ? Bolo teplo ako ... v púšti -_-. Poďme k vodéé!!! Ale k akej ? :D :D teda sme šli k potoku :) :). Bol ešte deň, takže sme vedeli že tam nebudú opilci, bezdomovci ani iní :). Volala som Katy, či tam je ... ( ona tam zvykne chodiť, inak ak o tom neviete druhá adminka na blogu :) ). Nebola... tak že tam pôjdeme :D. Sme sa tam vybrali, chvíľu všetko okey, ale potom som surovo odpadla a dristla do potoka. Tomáš ( Už spomínaný Dadin frajer ) ma začal zachraňovať, ja len taká strápnená, že všetko okey... :D Pustil ma a ja druhýkrát... Tak že nak idem domov. Dada ma chytila z jednej stran Tomáš z druhej. Vytiahli ma nejako hore a šlo sa... To si neviete predstaviť! Taký nával tepla! Len som chcela byť doma. Čím sme boli ďalej tým mi bolo horšie ... Vďaka Bohu že sme pred gymlom stretli kamarátov a tí ma pomohli odniesť domkov... Síce doma som mala teda s prepáčením zjeby riadne. Stratila som dôveru rodičov... pričom oni ani netušia ako mi je to ľúto!!! Mama si myslí že som drogovala, pila či čo... Bože! :( Neexistuje spôsob ako im dokážať že to tak nebolo :(.

Zatiaľ sa s vami lúúčim :) . držte palčeky s objasňovaním :).


Odišiel si a moje slnko zapadlo

6. june 2012 at 18:39 | Katy |  Poviedky [ Jednorázovky ]

Studená, číra hladina, pod ktorou sa ukrýva tiché nebezpečenstvo. Na dne blato s nespočetne veľa črepinami od skla. Niekedy aj celé rozbité fľaše... Samí alkohol. Teda iba jeho pozostatky, a s ním aj pozostatky mojich spomienok.
Ich ostatné časti zmyla priezračná kvapalina... Nápoj, ktorý sme pili zo zábavy, aj keď sme vedeli všetky riziká. Nestalo sa nič, a pri tom všetko. Žiadne nehody, havárie, výplachy žalúdkov - aspoň u mňa nie, žiadne pokuty, podozrenia... iba zábava, uvoľnenie sa, vykričania svojho názoru do celého svety, strata kontroly nad telom a mysľou. Dokonalý stav. A keď máte pri sebe tých správnych ľudí, však prečo nie?
Lebo je to zakázané...
Musíš ísť na miesto, ktoré nepozná mestská polícia, také miesto, na akom sa nachádzam napríklad ja... teraz. Potok za mestom, ktorý obklopuje z jednej strany hustý les a z druhej vysoké listnaté stromy. Nie je to žiadna veľká rieka, ktorá by ťa hneď stiahla so sebou. Naozaj iba plytký potok, do ktorého môžeš v kľude vojsť a voda ti nesiaha ani po kolená. Ale, prečo tu vlastne som ? Dnes... dnes netúžim po tom byť opitá. Som tu sama, len aby som vylovila aj tie stratené spomienky. Ak sa to ešte dá.
Začína sa stmievať...
Bojím sa, keď si spomeniem na všetky horory, ktoré som videla. Bojím sa keď sa zahľadím do temnoty v lese. Pri zmysloch ma udržuje len zvuk prúdiacej vody. Zložím si tašku, vyzujem si botasky a v ponožkách vykročím do potoka. Sadnej si na väčší kamienok pri brehu a nohy si ponorím do vody. Strach prejde a namiesto neho ma omámi vôňa otvorenej fľaše na druhom brehu. Len sa pousmejem. Spomínam si... ako som tam tú fľašu položila.
Prvú fľašu sme bez váhanie rozbili aby sme z nej vylovyli plávajúcu hrušku, nasieknutú liehovinou. Adam sa na tom skle strašne porezal a začal nadávať. Ja som sa akurát hrala na morskú pannu :D.Teda som k nemu ,,priplávala" a oblizla som mu poranenú ruku. Ticho zastenal od bolesti, ale potom sa usmial. Musela som byť teda strašne sexy :D. Z rany som mu vybrala kúsok skla. Asi to malo byť naopak, ale nejako som sa tým netrápila. Ešte raz som mu vycucala krv ...
,, Som chutný ? " Spýtal sa ma na tvári s lišiackym úsmevom.
,, Som upírka. Je to moja povinnosť. Teda upírka dokrotka inkognito morská panna."
Pustila som mu ruku a zas vošla do vody. Po prvýkrát do toho potoka vliezol niekto iní okrem mňa. Samozrejme on, :D. Zastala som, povedala by som , že s obdivom na tvári, ale vrazila som do vetvičky z nejakého prehnutého stromu, takže som ,, Zastala som s vetvičkou vrazenou v ksichte ". On ku mne pristúpil a stalo sa to, čo sa väčšinov cez romanitcké scény deje. Pobozkali sme sa. Znie to normálne. Nikto, kto to nezažil, však netuší aký je pravý význam tejto vety, či spomienky, aký pocit cítiš, ako sa chvie tvoje telo...
Tam spomienka skončila, a mňa to vtiahlo späť do reality. Reality... v ktorej už Adam nebol. Nie nezomrel, ani sa mu nič nestalo. Len odchádza preč z tohto mesta, na výšku.
Hm, a čo teraz ? Rada by som napísala, že som smutne a zarmútene sedela na kamienku so slzami v očiach, on sa tam náhle zjavil ako zo sna, pobozkal ma a povedal, že neodchádza. Ani si nedokážete predstaviť ako rada by som to napísala... Každá jedna veta, slovo, myšlienka, ho chce priviesť späť.
Ale realita je iná. Adam neprišiel. Nie v ten večer, nie k potoku, nie za mnou. Žije si svoj vlastný sen, a ja v ňom už nie som princeznou. Má vlastný vesmír a ja už nie som tou hviezdou, ktorá rozžiari aj najtemnejšiu noc...
( Príbeh je vymyslený )

Krehký zázrak

4. june 2012 at 14:06 | AA ♥ |  Moje názory a úvahy
Ten nával šťastia, nával lásky... Pocit keď nechceš vymeniť žiadny okamih, pretože každá chvíľa je nenahraditeľná. A v bruchu cítiš lietať milióny motýľov. Chceš s ním blbnúť ako malé dieťa, pričom každá veta zo srdca skrýva tú najhlbšiu vážnosť. Keď spolu nie ste. Cítite sa zle. Akoby Vám chýbalo srdce. Celý deň, noc, sen... Máte pred očami jeho tvár :). A keď sa s ním rozprávate, nemyslíte na nič iné iba na neho. Hovoríte od srdca. Hlava je mimo... podvedomie sníva sen v realite. Jediné čoho sa bojíte.. je ten okamih keď žiot natiahne budík. Zazvoní... a vy stratíte tento krehký zázrak.

Lásku...

( Tento obrázok má pre mňa strašne veľký význam :) chystám sa ho nakresliť a bude použitý aj v novej poviedke... alebo skôr... básnickej zbierke ♥ )

Bláznivý normál

4. june 2012 at 11:53 | Katy |  Témy týždňa
Byť normálny, správať sa slušne, podľa toho ako sa to od nás očakáva. Akože hahaha :D. Ja sa nejako s normálnymi ľuďmi nestratávam :P. Predsa ani JA nie som normálna ... a vrana k vrane sadá :) slušný slušného hľadá :D. Teda môžem povedať len ,, Krááák " :D.
Ale... dalo by sa veľmi hlboko polemizovať o normálnosti. Každý je pre seba samého normálny, predsa sme si na seba za tie roky zvykli :).
Asi by som sem mala napísať niečo v duchu Buď sám sebou, užívaj si život, nestraraj sa o názor ostatných. Ale nechcem písať niečo podľa čoho nežijem ani ja. Často sa hrám na niekoho kým nie som, ale pri kamarátoch som sama sebou. Nie vždy som usmiata a pozerám sa do budúcnosti... veľakrát sa stane že ma pohltí minulosť a chodím ako živá mŕtvola. A je samozrejmosť že o názoir ostatných na mňa sa starám viac ako väčšina. Nemám na to dôvod... iba ma to od srdca trápi a nemienim v sebe tento pocit zapierať. Nebudem sa predsa dorábať, že mi je to jedno :) keď mi to nie je jedno.
Buďte teda normálny blázni :) a žite tak, aby bol každý deň neobyčajn. Nepíšem nech je šťastný. Ale nech nie je bežný :).



( Zdroj obrázka - Neznámy ... )

Nepoznám odpoveď, nepoznám otázku

3. june 2012 at 13:33 | AA ♥ |  Básničky - z vlastnej tvorby
( Pre moju... najlepšie kamarátku ♥ )

Viem že chceš jeho bozky,
Viem že chceš jeho telo,
Viem že chceš len kúsok z neho...
Teraz si šťastná,
Ja to viem,
Za chvíľu ale,
Plač a hnev.
Namotá ťa,
Odjebe...
Plačeš, nenávidíš,
Za deň však miluješ.
Keď sa však tvoja tvár,
Ide v slzách utopiť,
Čo ti mám povedať ?
Ako to mám poriešiť ?
Čo ti mám povedať?
Keď neviem otázku...
Bohužiaľ neviem,
odpoveď na lásku.



Nový dess, nové Affs, nový začiatok...

3. june 2012 at 13:26 | AA ♥ |  Notices → Oznamy
To sú slová ktoré som chcela napísať už dávno. Hlavne ,,nový začiatok". Ale nie len to napísať :). Myslieť to od srdca a vážne!
Nemienim o tom dlho bľabotať :D. Nový dess, lebo ten starý mi pripomínal deprimujúcu náladu z predošlích mesiacov.
Nové Affs aby som spoznala ... nové blogy ? :D

A nový začiatok tak ako tohto blogu :), tak v mojom živote :). Asi tu pozmením pár vecičiek... a budem pridávať aj nezvýznamné debiliny :D ako kusovky, colorky... ale skrátka má to niečo do seba. Síce som neprišla na to že čo :D.

Prečo oblaky ? Dodávajú voľnosť :). Presne takú ako pociťujem...